NASTAVENIA





Biblia, Písmo Sväté - čítania na dnes

Evanjeliá a skutky:

Lukáš 16

1 Povedal aj učeníkom: Bol bohatý človek, ktorý mal šafára; toho obžalovali pred ním, že mu márni majetok. 2 Zavolal si ho teda a povedal mu: Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo šafárenia, lebo ďalej nemôžeš už šafáriť. 3 Tu si šafár pomyslel: Čo urobím, keďže mi pán odníma šafárstvo? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. 4 Viem, čo urobím, aby ma prijali do svojich domov, keď stratím šafárstvo. 5 Zavolal si každého pánovho dlžníka a spýtal sa prvého: Koľko si dlžen môjmu pánovi? 6 Odpovedal: Sto mier oleja. Povedal mu: Vezmi si úpis, sadni si a chytro napíš päťdesiat. 7 Potom sa opýtal druhého: A ty koľko si dlžen? Odpovedal: Sto kórov pšenice. Povedal mu: Tu máš úpis, napíš osemdesiat. 8 I pochválil pán tohto nespravodlivého šafára, že opatrne urobil, lebo synovia tohto sveta sú opatrnejší voči seberovným než synovia svetla. 9 Aj vám hovorím: Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby, keď sa pominie, prijali vás do večných stanov. 10 Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom; a kto je nespravodlivý v najmenšom, je nespravodlivý aj vo veľkom. 11 Keďže ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé (bohatstvo)? 12 A keď ste neboli verní v cudzom, kto vám dá, čo je vaše? 13 Ani jeden sluha nemôže slúžiť dvom pánom. Lebo buď jedného bude nenávidieť, a druhého milovať; buď sa jedného bude pridŕžať, a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone. 14 Počuli to všetko aj farizeji, ktorí milovali peniaze, a posmievali sa Mu. 15 A povedal im: Vy sa robíte spravodlivými pred ľuďmi, ale Boh pozná vaše srdcia, lebo čo je vysoké ľuďom, je ohavnosť pred Bohom. 16 Zákon a proroci sú až po Jána; odvtedy zvestuje sa kráľovstvo Božie, a každý sa tlačí do neho. 17 Ale ľahšie sa pominie nebo a zem, ako vypadne čo len jedna čiaročka zo zákona. 18 Ktokoľvek prepustí manželku a vezme si inú, cudzoloží, a kto si prepustenú ženu vezme, cudzoloží. 19 Bol bohatý človek, obliekal sa do šarlátu a jemného ľanu a hodoval každý deň skvostne. 20 A bol akýsi chudobný muž, menom Lazár, ktorý ležiaval pred jeho bránou vredovitý 21 a žiadal si nasýtiť sa odpadkami z boháčovho stola, ale nikto mu ich nedal, len čo psy prichádzali a lízali mu vredy. 22 Ten chudák umrel a anjeli ho zaniesli do lona Abrahámovho. Umrel aj boháč a pochovali ho. 23 Potom v mukách podsvetia pozdvihol oči a zďaleka uzrel Abraháma a v jeho lone Lazára; 24 zvolal: Otec Abrahám, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazára, aby si koniec prsta omočil vo vode a ovlažil mi jazyk, lebo sa veľmi trápim v tomto plameni. 25 Ale Abrahám mu odpovedal: Synu, rozpomeň sa, že si ty svoje dobré veci vzal zaživa a podobne Lazár zlé; teraz tento sa tu teší a ty sa trápiš. 26 Okrem toho, medzi nami a vami je veľká priepasť, aby tí, čo odtiaľto chcú prejsť k vám, nemohli, ani odtiaľ nedostali sa k nám. 27 Nato povedal (boháč): Prosím ťa teda, otče, pošli ho do domu môjho otca; 28 mám totiž päť bratov; nech im svedčí (o tých veciach), aby neprišli aj oni na toto miesto múk. 29 Abrahám mu povedal: Majú Mojžiša a prorokov, nech ich poslúchajú. 30 On však odvetil: Nie, otec Abrahám, ale keby niekto z mŕtvych išiel k nim, kajali by sa. 31 Odpovedal mu: Keď Mojžiša a prorokov neposlúchajú, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto z mŕtvych vstal.

Listy apoštolov:

Filemonovi 1:8-25

8 Preto, hoci v Kristovi by som ti smelo mohol rozkázať, čo sa ti patrí, 9 pre lásku radšej prosím, ja, Pavel, starec, a teraz ešte aj väzeň pre Krista Ježiša, 10 prosím ťa za svoje dieťa, ktoré som splodil vo väzení, za Onezima. 11 Bol ti síce kedysi neužitočný, ale teraz je užitočný aj tebe aj mne. 12 Poslal som ti ho, a ty ho prijmi ako moje srdce. 13 Chcel som si ho nechať pri sebe, aby mi miesto teba posluhoval, keď som v putách pre evanjelium, 14 ale nechcel som nič urobiť bez tvojho vedomia, aby tvoja dobrota nebola akoby vynútená, ale dobrovoľná. 15 Lebo vari preto odišiel na čas, aby si ho potom mal naveky, 16 už nie ako otroka, ale viac než otroka, ako milovaného brata, milého najmä mne, a tým viac tebe aj podľa tela, aj po Pánovi. 17 Ak ma teda pokladáš za druha, prijmi ho ako mňa samého. 18 Ak ťa poškodil v niečom, alebo ti je dlžen niečo, pripíš to na môj účet; 19 ja, Pavel, písal som to vlastnou rukou, ja zaplatím. Nechcel by som ti pripomínať, že si mi dlžen aj sám seba. 20 Áno, brat, chcel by som mať zisk z teba v Pánovi; poteš mi srdce v Kristovi. 21 Písal som ti v dôvere, že ma poslúchneš, a viem, že urobíš aj viac, ako hovorím. 22 Zároveň mi priprav aj prístrešie; dúfam totiž, že sa vám na vaše prosby vrátim. 23 Pozdravuje ťa Epafras, môj spoluväzeň pre Krista Ježiša, 24 Marek, Aristarchos, Démas a Lukáš, moji spolupracovníci. 25 Milosť Pána Ježiša Krista s vaším duchom. Amen.

Príslovie na každý deň:

Príslovia 22:5-6

5 Tŕnie a osídla sú na ceste zvrátenca, kto sa im zďaleka vyhne, chráni si život. 6 Vychovávaj chlapca na počiatku jeho cesty, tak sa ani v starobe neodchýli z nej.

Pentateuch a historické knihy:

1. Samuelova 25

1 Keď Samuel zomrel, celý Izrael sa zhromaždil a trúchlil nad ním. Pochovali ho v jeho dome v Ráme. Potom Dávid vstal a odišiel na púšť Párán. 2 V Máóne bol istý muž, ktorý mal hospodárstvo v Karmele; tento muž bol veľmi bohatý, mal tritisíc oviec a tisíc kôz. Bol pri strihaní svojich oviec v Karmele. 3 Muž sa volal Nábál, jeho žena sa volala Abigajil. Bola to žena veľmi rozumná a pekná; jej muž však bol surový a zlomyseľný; bol z rodu Kálebovho. 4 Dávid sa dopočul na púšti, že si Nábál strihá ovce. 5 Vtedy Dávid poslal desať mládencov a povedal im: Choďte do Karmelu, a keď prídete k Nábálovi, pozdravte ho v mojom mene. 6 Takto povedzte môjmu bratovi: Pokoj tebe a pokoj tvojmu domu; pokoj všetkému, čo je tvoje! 7 Práve som počul, že máš strihačov. Kedysi tvoji pastieri bývali s nami, nikdy sme im neublížili a nič sa im nestratilo nikdy, po celý čas, čo boli v Karmele. 8 Opýtaj sa svojich sluhov, a povedia ti! Nech títo mládenci nájdu priazeň v tvojich očiach, veď sme prišli v dobrý deň. Daj, prosíme, svojim služobníkom a svojmu synovi Dávidovi, čo máš po ruke. 9 Keď Dávidovi služobníci prišli, porozprávali v mene Dávidovom všetky tie slová Nábálovi, a čakali. 10 Nato Nábál odpovedal Dávidovým služobníkom: Kto je Dávid a kto je syn Izajov? Dnes je mnoho takých sluhov, ktorí ušli od svojich pánov. 11 Mám azda vziať svoj chlieb, vodu a mäso z dobytka, ktorý som pobil pre svojich strihačov, a dať mužom, o ktorých neviem, odkiaľ sú? 12 Nato sa mládenci Dávidovi obrátili a šli svojou cestou. Keď prišli, rozpovedali Dávidovi všetko, čo sa stalo. 13 Nato povedal Dávid svojim služobníkom: Nech si každý pripáše svoj meč. Každý si pripásal meč. Aj Dávid si pripásal svoj meč. Vtedy tiahlo za Dávidom asi štyristo mužov a dvesto ich zostalo pri batožine. 14 Nábálovej žene Abigajil však oznámil jeden zo sluhov: Hľa, Dávid poslal z púšte poslov pozdraviť nášho pána, ale on sa na nich osopil. 15 Títo mužovia boli veľmi dobrí, nikdy nám neublížili a nič sa nám nestratilo, nikdy, po celý čas, čo sme chodili s nimi, keď sme boli na púšti. 16 Boli múrom okolo nás v noci i vo dne, po všetky dni, čo sme s nimi pásli stádo. 17 Preto si teraz rozmysli a uváž, čo máš robiť, lebo skaza nášho pána a celého jeho domu je už hotovou vecou, no on je taký zloduch, že sa s ním nedá ani hovoriť. 18 Tu sa Abigajil poponáhľala a vzala dvesto chlebov, dva kožené mechy vína, päť pripravených oviec, päť mierok praženého zrna, sto hrúd hrozienok, dvesto figových koláčov a naložila to na osly. 19 Povedala svojim služobníkom: Choďte napred a ja prídem za vami. Svojmu mužovi Nábálovi to však neoznámila. 20 Išla na oslovi, a ako zostupovala, zakrývaná vrchom, Dávid a jeho mužovia práve schádzali proti nej, takže sa s nimi stretla. 21 Dávid povedal: Veru som nadarmo chránil všetko, čo mal tento na púšti, aby sa nič nestratilo zo všetkého, čo mal. Zlým sa mi odplatil za dobré. 22 Toto nech učiní Boh Dávidovi a toto nech pridá, ak zo všetkého, čo má, ponechám nažive do rána niečo mužského. 23 Keď Abigajil uvidela Dávida, rýchlo zosadla z osla, padla pred Dávidom na tvár a poklonila sa až k zemi. 24 Padla mu k nohám a povedala: Ja sama som na vine, pán môj! Nech smie prehovoriť k tebe tvoja dievka, vypočuj slová svojej služobnice. 25 Nech si nevšíma, prosím, pán môj, onoho zloducha Nábála, lebo on je taký zlý ako jeho meno! Nábál sa volá a bláznivý je. Ja však, tvoja dievka, nevidela som služobníkov svojho pána, ktorých si poslal. 26 A tak teraz, pán môj, akože žije Hospodin, a akože ty žiješ: Hospodin ti nedovolil previniť sa a pomôcť si vlastnou rukou. Nech sú tvoji nepriatelia, a tí, čo zle chcú môjmu pánovi, ako Nábál! 27 Preto teraz prijmi dar, ktorý tebe, svojmu pánovi, priniesla tvoja služobnica, nech ho dostanú mládenci, ktorí kráčajú za mojím pánom. 28 Odpusť, prosím, previnenie svojej dievke, lebo Hospodin istotne zbuduje môjmu pánovi trvalý dom, pretože môj pán vedie Hospodinove boje; a odkedy žiješ, niet pri tebe nič zlého. 29 Keby aj povstal človek, čo by ťa prenasledoval a siahol ti na život, duša môjho pána bude vzatá do zväzku tých, čo žijú s Hospodinom, tvojím Bohom, ale duša tvojich nepriateľov bude vyhodená ako z praku. 30 Keď Hospodin splní môjmu pánovi všetko dobré, čo povedal o tebe, a ustanoví ťa za knieža nad Izraelom, 31 nespôsobí to môjmu pánovi prekážku ani výčitku svedomia, že si vylial nevinnú krv, že si môj pán sám pomohol. Ale keď Hospodin učiní dobre môjmu pánovi, rozpomeň sa na svoju dievku. 32 Dávid povedal Abigajil: Požehnaný Hospodin, Boh Izraela, ktorý ťa poslal dnes oproti mne, 33 požehnaná tvoja múdrosť a požehnaná ty sama, ktorá si mi dnes prekazila previniť sa krvou a pomôcť si vlastnou rukou. 34 Veru žije Hospodin, Boh Izraela, ktorý mi prekazil spáchať na tebe krivdu: keby si sa nebola ponáhľala a keby si nebola vyšla oproti mne, nebolo by ostalo Nábálovi do rána nič mužského. 35 Vtedy Dávid prijal z jej ruky, čo mu priniesla, a povedal jej: Choď domov v pokoji. Pozri, poslúchol som tvoj hlas a vzal som ohľad na teba. 36 Potom prišla Abigajil k Nábálovi, a v jeho dome bola práve hostina, podobná kráľovskej hostine. Nábál sa rozveselil, a pretože bol priveľmi opitý, neoznámila mu nič až do bieleho rána. 37 Ráno, keď Nábál vytriezvel z vína, oznámila mu jeho žena tieto veci. Zamrelo mu srdce v hrudi a ostal ako skamenelý. 38 Asi o desať dní Hospodin zasiahol Nábála, takže zomrel. 39 Keď Dávid počul, že Nábál zomrel, povedal: Požehnaný Hospodin, ktorý viedol proti Nábálovi spor za moje pohanenie; svojho služobníka ušetril od zlého a Nábálovu zlosť obrátil na jeho hlavu. Dávid poslal poslov a odkázal Abigajil, že si ju vezme za ženu. 40 Keď Dávidovi služobníci prišli k Abigajil v Karmeli, hovorili s ňou takto: Dávid nás poslal k tebe, chce si ťa vziať za ženu. 41 Nato ona vstala a poklonila sa tvárou až k zemi a povedala: Nech sa tak stane; tvoja dievka bude služobnicou a bude umývať nohy služobníkom svojho pána. 42 Nato Abigajil rýchlo vstala, sadla na osla, aj jej päť dievok, ktoré ju sprevádzali; vtedy šla za Dávidovými poslami a stala sa jeho ženou. 43 Dávid si vzal i Achínoamu z Jezreelu, obidve mu boli manželkami. 44 Avšak svoju dcéru Míkal, Dávidovu manželku, Saul dal Paltímu, synovi Lajišovmu, ktorý bol z Gallímu.

Prorocké knihy a kroniky:

2. kroník 27

2. Paralipomenon

1 Jótám mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a šestnásť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Jerúša, dcéra Cádókova. 2 Robil, čo je správne v očiach Hospodinových, celkom tak, ako robil jeho otec Uzzija, ibaže nevnikol do chrámu Hospodinovho. Ľud si však naďalej počínal zle. 3 On vybudoval Hornú bránu domu Hospodinovho a mnoho budoval na hradbe Ófelu. 4 V Judskom pohorí, a to v zalesnených krajoch, budoval mestá a vybudoval pevnosti a veže. 5 Bojoval i proti kráľovi Ammóncov. Zdolal ich, takže Ammónci mu v tom roku dali sto talentov striebra, desaťtisíc kórov pšenice a desaťtisíc kórov jačmeňa. Toľko mu odovzdali Ammónci i v druhom a treťom roku. 6 Tak Jótám zmocnel, pretože si upravil cesty pred Hospodinom, svojím Bohom. 7 Ostatné Jótámove činy, jeho boje a výpravy, sú opísané v Knihe izraelských a judských kráľov. 8 Mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a šestnásť rokov kraľoval v Jeruzaleme. 9 Keď Jótám usnul so svojimi otcami, pochovali ho v meste Dávidovom. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Ácház.

Poučné knihy:

Žalmy 90

1 Modlitba Mojžiša, muža Božieho. Pane, Ty si býval naším príbytkom z pokolenia na pokolenie. 2 Skôr, ako sa vrchy zrodili, ako boli utvorené zem a svet, Ty si Boh od vekov až naveky. 3 Do prachu vraciaš človeka a vravíš: Vráťte sa, ľudskí synovia! 4 Lebo v Tvojich očiach je tisíc rokov ako včerajší deň, keď sa pominul, a ako nočná stráž. 5 Odplavuješ ich, sú ako spánok za rána, sú ako tráva, ktorá raší; 6 za rána kvitne, mení sa, podvečer vädne, usychá. 7 Lebo my hynieme od Tvojho hnevu a Tvoja prchkosť nás desí. 8 Pred seba postavil si naše viny a naše tajné hriechy do svetla svojej tváre. 9 Lebo pre Tvoj hnev miznú všetky naše dni, končíme svoje roky ako vzdych. 10 Čas nášho života je sedemdesiat, pri dobrej sile osemdesiat rokov; ich pýchou je námaha, strasť; on rýchlo prejde, a my odletíme. 11 Ale kto pozná silu Tvojho hnevu? A Tvoju prchkosť, ako žiada Tvoja bázeň? 12 Uč nás tak počítať dni života, aby sme múdre srdce získali. 13 Vráť sa, ó Hospodine! Dokedy...? Zmiluj sa nad svojimi sluhami! 14 Nasýť nás ihneď zrána svojou milosťou, aby sme po všetky svoje dni radostne plesali. 15 Potešuj nás toľko dní, koľko si nás ponižoval, toľko rokov, koľko sme zlé veci videli. 16 Na Tvojich sluhoch nech je zrejmé Tvoje dielo a na ich synoch Tvoja veleba. 17 Láskavosť Pána, nášho Boha, nech je nad nami! A utvrď pri nás dielo našich rúk; Ty utvrď dielo našich rúk!

Bibliadnes.sk - Plán čítania Svätého písma na každý deň | ⇡hore
Made by Dragosek websites