NASTAVENIA





Biblia, Písmo Sväté - čítania na dnes

Evanjeliá a skutky:

Ján 18:1-27

1 Keď to Ježiš povedal, vyšiel s učeníkmi za potok Kedron, kde bola záhrada; vošiel do nej On aj Jeho učeníci. 2 Toto miesto poznal aj Judáš, Jeho zradca, lebo Ježiš často chodieval tam s učeníkmi, 3 Vzal teda Judáš so sebou prápor (vojska), sluhov od veľkňazov a farizejov a šiel tam s fakľami, lampášmi a so zbraňou. 4 Ale Ježiš vedel všetko, čo malo prísť na Neho, a vyjdúc riekol im: Koho hľadáte? 5 Odpovedali Mu: Ježiša Nazaretského. Riekol im: Ja som! A stál s nimi Judáš, Jeho zradca. 6 Ako im povedal: Ja som! ustúpili a padli na zem. 7 Znovu sa ich teda spýtal: Koho hľadáte? A oni odpovedali: Ježiša Nazaretského! 8 Povedal Ježiš: Povedal som vám, že ja som. Keď teda mňa hľadáte, nechajte týchto, nech odídu. 9 Aby sa naplnilo slovo, ktoré povedal: Z tých, ktorých si mi dal, nestratil som ani jedného. 10 Tu Šimon Peter, ktorý mal meč, tasil ho a udrúc veľkňazovho sluhu, odťal mu pravé ucho. Ten sa menoval Malchos. 11 Ale Ježiš riekol Petrovi: Schovaj meč do pošvy! Či nemám piť kalich, ktorý mi dal Otec? 12 Vtedy prápor vojska, veliteľ a židovskí sluhovia zlapali Ježiša, poviazali Ho 13 a viedli najprv k Annášovi; bol totiž tesťom Kaifášovi, ktorý bol toho roku veľkňazom. 14 A Kaifáš to bol, ktorý poradil Židom, že je lepšie, aby jeden človek umrel za ľud. 15 Šimon Peter však nasledoval Ježiša, aj iný učeník. Tento učeník bol známy veľkňazovi a vošiel s Ježišom do veľkňazovej dvorany, 16 ale Peter zostal von pri dverách. Potom vyšiel ten druhý učeník, ktorý bol známy veľkňazovi, prehovoril s vrátničkou a voviedol Petra. 17 I riekla vrátnička Petrovi: Či nie si aj ty z učeníkov toho človeka? On odpovedal: Nie som! 18 A stáli tam sluhovia a strážcovia, ktorí si nakládli ohňa, lebo bola zima, a zohrievali sa. Aj Peter stál medzi nimi a zohrieval sa. 19 A veľkňaz vypytoval sa Ježiša na Jeho učeníkov a na Jeho učenie. 20 Ježiš mu odpovedal: Ja som verejne hovoril svetu. Vždy som učil v synagóge a v chráme, kde sa schádzali všetci Židia, a nič som nehovoril tajne. 21 Čo sa spytuješ mňa? Spýtaj sa tých, ktorí počuli, čo som im hovoril - oni vedia, čo som hovoril. 22 Ako to povedal, jeden zo strážcov, ktorý tam stál, udrel Ježiša po tvári a povedal: Či tak odpovedáš veľkňazovi? 23 Ježiš mu odpovedal: Ak som zle hovoril, vydaj svedectvo o zlom, ale ak dobre, prečo ma biješ? 24 Nato Ho Annáš poslal poviazaného ku veľkňazovi Kaifášovi. 25 A Šimon Peter stál a zohrieval sa. I povedali mu: Či nie si aj ty z Jeho učeníkov? On zaprel a povedal: Nie som! 26 Ale jeden z veľkňazových sluhov, príbuzný toho, ktorému Peter odťal ucho, mu povedal: Či som ťa nevidel s Ním v záhrade? 27 Peter však znova zaprel; a hneď kohút zaspieval.

Listy apoštolov:

Rimanom 11:1-24

1 Spytujem sa teda: Či Boh zavrhol svoj ľud? Vôbec nie! Veď aj ja som Izraelita, z potomstva Abrahámovho, z kmeňa Benjamínovho! 2 Nezavrhol Boh svoj ľud, ktorý vopred poznal. Či neviete, čo hovorí Písmo o Eliášovi, ako žaluje Bohu na Izrael? 3 Pane, pobili Tvojich prorokov, zbúrali Tvoje oltáre; ja jediný som ostal, a siahajú na môj život. 4 Ale čo mu hovorí odpoveď Božia: Ponechal som si sedemtisíc mužov, ktorí nesklonili kolená pred Baalom. 5 Tak teda aj v terajšom čase zostali zvyšky podľa vyvolenia z milosti. 6 A keď z milosti, tak nie zo skutkov, ináč by milosť nebola milosťou. 7 Čo teda? Izrael nedosiahol, za čím sa snaží, ale vyvolení dosiahli; ostatní však boli zatvrdení, 8 ako je napísané: Dal im Boh ducha omámenia; oči, aby nevideli, uši, aby nepočuli až do dnešného dňa. 9 Aj Dávid hovorí: Nech im vlastný stôl bude osídlom a pascou, príčinou pádu a odplatou; 10 nech sa im zatemnia oči, aby nevideli, a chrbát nech im je zhrbený ustavične. 11 Spytujem sa teda: Či sa potkli, aby padli? Vôbec nie! Ale ich poklesnutím dostalo sa pohanom spasenia, aby sa v nich (Židoch) vzbudila žiarlivosť. 12 A keď je ich poklesnutie bohatstvom sveta a ich úpadok bohatstvom pohanov, o čo viac ich plnosť?! 13 Vám, (bývalým) pohanom, však hovorím: Nakoľko som apoštolom pohanov, zvelebujem svoju službu, 14 či by som nevzbudil žiarlivosť u tých, čo sú moji podľa tela, a nezachránil niektorých z nich. 15 Lebo keď už ich zavrhnutie bolo svetu zmierením, čím bude ich prijatie, ak nie životom zo smrti?! 16 A keď sú prvotiny cesta sväté, (sväté je) aj cesto; a keď je koreň svätý, (sväté sú) aj ratolesti. 17 A ak niektoré z ratolestí boli vylomené, a ty, aj keď si planou olivou, bol si vštepený do nich a stal si sa spoluúčastníkom šťavy z koreňov olivy - 18 nevystatuj sa nad ratolesti. Ak sa však vystatuješ (nezabúdaj), že nie ty nesieš koreň, ale koreň teba. 19 Povieš azda: Ratolesti boli vylomené, aby som ja bol vštepený? 20 Dobre. Vylomené boli pre neveru, a ty si obstál vierou. Nenamýšľaj si, ale sa boj! 21 Lebo keď Boh neušetril prirodzené ratolesti, neušetrí ani teba. 22 Hľaď teda na dobrotu a na prísnosť Božiu; na tých, ktorí padli, sa vzťahuje Božia prísnosť, na teba sa však vzťahuje Božia dobrota - ak zotrváš v dobrote; inak budeš aj ty odťatý. 23 Oni však ak nezotrvajú v nevere, budú vštepení. Lebo Boh má moc zase ich vštepiť. 24 Veď keď si ty bol odťatý z prirodzenej planej olivy a proti prírode vštepený do šľachtenej olivy: o čo viac oni, prirodzené (ratolesti), budú vštepení do vlastnej olivy!

Príslovie na každý deň:

Príslovia 29:1

1 Človek tvrdohlavý pri dohováraní bude náhle zničený a nebude pre neho uzdravenia.

Pentateuch a historické knihy:

Genezis 14

1. Mojžišova

1 Za čias Amráfela, kráľa Šineáru, Arjócha, kráľa Ellásáru, Kedorláómera, kráľa Élámu, a Tidála, kráľa Gójíma, 2 títo viedli vojnu s Berom, kráľom Sodomy, s Biršom, kráľom Gomory, so Šinábom, kráľom Admy, Šeméberom, kráľom Cebójímu, a s kráľom Bely, čiže Cóaru. 3 Títo všetci sa spolčili v Siddímskom údolí, to znamená Soľné more. 4 Dvanásť rokov slúžili Kedorláómerovi a v trinástom roku sa mu vzopreli. 5 V štrnástom roku prišiel Kedorláómer a králi, ktorí boli s ním, a porazili Refáovcov v Aštarót-Karnajime, Zúziov v Háme, Émiov v Šávé-Kirjátajime 6 a Chórijcov na pohorí Séír až po Él-Párán, ktoré leží na okraji púšte. 7 Potom sa obrátili a prišli k Én-Mišpátu, čo znamená Kádeš, a porazili celý kraj Amálékov a Amorejcov, ktorí bývali v Chacacón-Támáre. 8 Ale kráľ Sodomy, kráľ Gomory, kráľ Admy, kráľ Cebójimu a kráľ Bely, čiže Cóaru, vytiahli a nastúpili proti nim do boja v Siddímskom údolí, 9 totiž proti Kedorláómerovi, kráľovi Élámu, Tidálovi, kráľovi Gójíma, Amráfelovi, kráľovi Šineáru a Arjóchovi, kráľovi Ellásáru; štyria králi proti piatim. 10 V Siddímskom údolí však bolo plno asfaltových jám, a keď kráľ Sodomy a kráľ Gomory utekali, padali do nich; ostatní ušli na pohorie. 11 Tamtí pobrali všetko imanie Sodomy a Gomory aj všetky ich potraviny a odtiahli. 12 Vzali aj Abrámovho synovca Lóta i jeho imanie a odtiahli; býval totiž v Sodome. 13 Vtedy prišiel istý utečenec a oznámil to Hebrejcovi Abrámovi - býval totiž v dubine Amorejca Mamreho, brata Eškólovho a Anérovho; tí boli Abrámovými zmluvnými spojencami. 14 Keď sa Abrám dopočul, že jeho príbuzný je zajatý, vyviedol do boja svojich tristoosemnásť osvedčených ľudí, sluhov v jeho dome narodených, a uháňal až po Dán. 15 On so svojimi sluhami rozdelil v noci svoje vojsko proti nim, porazil ich a prenasledoval až po Chóbu, ktorá leží naľavo od Damasku. 16 Tak priniesol späť všetko imanie aj svojho príbuzného Lóta; aj jeho imanie priniesol späť, aj ženy aj ľud. 17 Keď sa po porážke Kedorláómera a kráľov, ktorí boli s ním, vrátil, vyšiel mu v ústrety kráľ Sodomy do údolia Šávé, čo znamená Kráľovské údolie. 18 Melchisedek, kráľ Sálemu, vyniesol chlieb a víno. Bol kňazom najvyššieho Boha. 19 Požehnal ho a povedal: Abrám, nech ťa požehná najvyšší Boh, Tvorca neba i zeme. 20 Požehnaný Boh najvyšší, ktorý ti vydal do rúk tvojich protivníkov. A Abrám mu dal desiatok zo všetkého. 21 Vtedy povedal sodomský kráľ Abrámovi: Ľudí mi daj, imanie si však zober! 22 Ale Abrám odpovedal sodomskému kráľovi: Dvíham ruku k Hospodinovi, najvyššiemu Bohu, Tvorcovi neba i zeme, 23 že nevezmem ani nitky, ani sandálového remienka, ani ničoho, čo je tvoje, aby si nepovedal: Ja som obohatil Abráma. 24 Nevezmem nič, len čo zjedli moji mladíci, a podiel pre mužov, ktorí išli so mnou; Anér, Eškól a Mamré nech si vezmú svoj podiel.

Prorocké knihy a kroniky:

Joel 1

1 Slovo, ktoré zaznelo Jóelovi, synovi Petúelovmu. 2 Počujte toto, starší, načúvajte všetci obyvatelia krajiny. Stalo sa niečo také za vašich čias alebo za čias vašich otcov? 3 Rozprávajte o tom svojim synom a vaši synovia svojim synom a ich synovia ďalšiemu pokoleniu. 4 Čo ostalo po húseniciach, požrali kobylky; čo ostalo po kobylkách, požrali chrústy; čo ostalo po chrústoch, požrali koníky. 5 Prebuďte sa, opilci, a plačte! Kvíľte, všetci pijani vína, nad muštom, bo vám je odňatý od úst. 6 Lebo k mojej krajine pritiahol národ, mocný a bez počtu; má zuby ako lev a tesáky ako levica. 7 Môj vinič zmenil na púšť a nalomil moje figovníky, olúpal ich a zahodil, ich ratolesti zbeleli. 8 Nariekaj ako vrecovinou opásaná panna v smútku nad snúbencom svojej mladosti. 9 Vystane obetný dar i úliatba v dome Hospodinovom. Trúchlia kňazi, ktorí slúžia Hospodinovi. 10 Spustošené je pole, trúchli roľa, lebo je znivočené obilie, vyschol mušt, vysušil sa olej. 11 Zahanbení buďte, oráči, kvíľte, vinohradníci, pre pšenicu a jačmeň, lebo navnivoč vyšla žatva na poli. 12 Vyschol vinič a figovník zvädol, granátovník, palma i jabloň, všetky poľné stromy uschli, lebo uschlo, z čoho mali ľudia radosť. 13 Opášte sa a nariekajte, kňazi; kvíľte vy, ktorí obsluhujete oltár! Vstúpte a ponocujte v smútočnej vrecovine, vy, sluhovia môjho Boha! Lebo domu vášho Boha sa odopiera pokrmová i nápojová obeť. 14 Zasväťte pôst! Zvolajte slávnostné zhromaždenie! Zhromaždite starších, všetkých obyvateľov krajiny do domu Hospodina, vášho Boha, a volajte o pomoc k Hospodinovi! 15 Ach, čo to za deň! Veď blízko je deň Hospodinov! Príde ako skaza od Všemohúceho. 16 Nie nám je pred očami odňatý pokrm, radosť a jasot z domu nášho Boha? 17 Semeno sa scvrklo pod hrudami, stodoly spustli, sýpky sú zborené, lebo obilie sklamalo. 18 Ach, ako vzdychá dobytok, trápia sa stáda rožného statku, lebo nemajú pastvu; aj stáda oviec hynú. 19 K Tebe volám, Hospodine, lebo oheň strávil stepné pastviny a plameň spálil všetky poľné stromy. 20 Aj poľné zvieratá za Tebou prahnú, lebo vyschli vodné toky a oheň strávil stepné pastviny.

Poučné knihy:

Veľpieseň 5:2-9

Pieseň piesní, Pieseň Šalamúnova

2 Ja spím, no srdce moje bdie. Čuj! Môj milý klope: Otvor mi, sestra, milovaná moja, holubica moja, moja dokonalá, lebo mám hlavu rosou premočenú a kadere nočnými kropajami. 3 Vyzliekla som si sukňu, prečo ju znova obliekať? Umyla som si nohy, prečo ich znova zašpiniť? 4 Môj milý siahol rukou cez otvor a city sa vzbúrili vo mne. 5 Vstala som otvoriť môjmu milému a moje ruky zvlhli myrhou, i moje prsty myrhou tekutou na kľučke závory. 6 Otvorila som svojmu milému, ale môj milý sa obrátil a odišiel. Bola som bez seba, keď hovoril. Hľadala som ho, ale nenašla. Volala som - ale neozval sa mi. 7 Našli ma strážcovia, čo chodia po meste. Zbili ma a doráňali; strhli zo mňa ručník strážcovia hradieb. 8 Zaprisahávam vás, dcéry jeruzalemské, ak nájdete môjho milého, čo mu poviete? Že som chorá od lásky! 9 O čo je tvoj milý viac ako iný, ty, najkrajšia zo žien? O čo je tvoj milý viac ako iný, že nás tak zaprisahávaš?

Bibliadnes.sk - Plán čítania Svätého písma na každý deň | ⇡hore
Made by Dragosek websites